Mýtus číslo 1: Všetky superpotraviny musia byť exotické a drahé
Keď sa povie superpotravina, ľudia si často predstavia vzácne a drahé ingrediencie zložitých názvov. Čím cudzokrajnejší a ťažšie vysloviteľný názov je, tým nepochybne viac „super“ je aj daná potravina. Na obľube tak postupne získavali produkty ako bobule goji, acai alebo spirulina, ktorých cena sa v niektorých prípadoch šplhá až k vyšším desiatkam eur. Existuje ale množstvo dostupnejších potravín – podobne, alebo dokonca viac bohatých na vitamíny, minerály a stopové prvky: čo napríklad brokolica, čučoriedky alebo avokádo? Nie je nutné podliehať marketingovým trikom – zdraviu prospešné plody vám často rastú samy od seba priamo pod oknom v záhradke alebo v lese za chalupou, a jediné, čo od vás vyžadujú, je trocha vlahy.
Mýtus číslo 2: Vďaka superpotravinám schudnete
Ďalším častým omylom je, že konzumácia superpotravín vedie k rýchlemu a ľahkému úbytku hmotnosti. Niektoré superpotraviny ako napríklad quinoa – zrniečka rastliny s názvom mrlík čílsky – síce môžu podporiť chudnutie, nenahradia však potrebu vyváženej stravy a pravidelného pohybu. Takže zabudnite na recepty na „tukožrútsku“ polievku a im podobné: bez stráženia kalorického príjmu a výdaja a nejakého toho pohybu sa chudnutie skrátka nikdy nezaobíde.
Mýtus číslo 3: Superpotraviny môžu nahradiť lieky
Asi najnebezpečnejším mýtom o superpotravinách je hypotéza, že môžu nahradiť lieky. V snahe vyliečiť sa zo závažného ochorenia niektorí ľudia hľadajú rôzne možnosti, a tak nedbajú na predpísanú liečbu a dúfajú, že pomôže konzumácii niektorých potravín. Je dôležité si uvedomiť, že potraviny síce môžu dopĺňať zdravý životný štýl a prispievať k celkovo lepšiemu zdraviu, nemali by však nahrádzať odborné lekárske poradenstvo alebo liečbu!
Mýtus číslo 4: Špenát ako najbohatší zdroj železa
Špenát nepochybne patrí medzi zdravé a blahodárne potraviny. Prisudzujú sa mu ale superlatívy, ktoré mu v skutočnosti tak úplne nepatria. Za jednou takou stáročia prežívajúcou dezinformáciou, stojí drobná chyba nemeckého vedca Ericha von Wolfa, ktorý v roku 1870 prišiel s tvrdením, že špenát je významným zdrojom železa. Podľa neho totiž obsahoval celých 35 gramov železa na 100 gramov! Omyl spočíval v tom, že došlo k posunutiu desatinnej čiarky vpravo. Dnes už nie je isté, či sa tak stalo pri meraní, alebo až pri zápise, ale nálepky „najvýznamnejšieho zdroja železa“ sa špenát už asi nikdy úplne nezbaví. A ak snáď predsa, vždy tu bude Pepek námorník, ktorý svojimi povestnými bicepsami vráti špenát späť na superpotravinové výslnie.
Mýtus číslo 5: Masť medzi top desiatimi superpotravinami
Ďalšou potravinou, ktorej sa dostalo falošnej slávy, je bravčová masť. V roku 2015 vyšla štúdia kórejských vedcov, ktorí skúmali tisíc potravín a následne ich systematicky hodnotili na základe údajov, ako je obsah potrebných živín. A jednou z najlepšie hodnotených bola prekvapivo masť. Ako to už býva, začala si táto kontroverzná informácia žiť svojím vlastným životom a prevzalo ju množstvo médií, ktoré dokonca tvrdili, že sa masť umiestnila medzi top desiatimi potravinami. Po detailnejšom skúmaní výsledkov štúdie sa ale ukázalo, že došlo k ich dezinterpretácii a že prezentované závery sú zavádzajúce. Autori vtedajších článkov sa opierali o fakt, že bravčová masť je významným zdrojom vitamínu B a minerálov. Akosi ale zabudli dodať, že v 100 gramoch masti nájdeme aj 39 gramov nezdravých nasýtených tukov, ktorých prílišná konzumácia značne zvyšuje cholesterol, a teda nemusí byť pre nás prospečná tak, ako bolo avizované.
A tak je to so všetkým. Pri stravovaní je popri tráviacej sústave dobré občas zapojiť aj tú nervovú, a porozmýšľať nad tým, koľko, čoho jeme: neexistujú nezdravé jedlá, iba nezdravé množstvá. A naopak, bohužiaľ skrátka neexistuje jeden univerzálny liek na problémy, na ktoré si zarábame po dlhú dobu.
