Ako žiť dlhšie, lepšie a naplno? Skúste to ako obyvatelia Ikárie!

Dlhý život – kedysi zázrak, dnes ambiciózny cieľ vedy i jednotlivcov. Koniec koncov, kto z nás by sa nechcel dožiť stovky? Vo svete, kde sa vďaka modernej medicíne predlžuje život, vzniká však nová otázka. Nielen ako žiť dlhšie, ale aj ako žiť kvalitne a v dobrej kondícii? Nejde len o to, dožiť sa deväťdesiatky alebo aj viac, ale byť v pokročilom veku aktívny, zdravý a vitálny.

Vitajte vo svete longevity – moderného smeru, ktorý spája vedu, biohacking, prevenciu a technológie. Pozrime sa, čo všetko dnes môžeme urobiť pre to, aby sme starnutiu predchádzali alebo ho aspoň spomalili. A je to potrebné, pretože Slovensko sa v globálnych rebríčkoch dlhovekosti umiestňuje niekde medzi 50. a 60. miestom v závislosti na použitom zdroji a metodike. Štatistiky z roku 2023 uvádzajú priemernú dĺžku života u mužov 71,5 a u žien 78,5 rokov. V rámci EÚ je priemerná dĺžka života u mužov 78 rokov a u žien 83 rokov. Máme čo doháňať!

Longevity ako nový odbor medicíny budúcnosti alebo luxusný trend milionárov?

Longevity sa postupne formuje ako seriózna interdisciplinárna oblasť zahŕňajúca geriatrickú medicínu, preventívnu medicínu, molekulárnu biológiu a genetiku, biotechnológie a ďalšie medicínske odbory. To všetko spolu s využitím AI. Významné výskumy prebiehajú na špičkových univerzitách a vo výskumných centrách po celom svete a tiež známi miliardári, ako mladosťou posadnutý Bryan Johnson, Peter Thiel spoluzakladateľ PayPal alebo duchovný otec Amazonu Jeff Bezos, investujú stovky miliónov do longevity startupov. A zrejme vedia, prečo. Longevity má totiž miliardový trh s obrovským potenciálom rastu, v roku 2023 to bolo zhruba 26 miliárd USD a do roku 2030 môže rast prekročiť až 100 miliárd USD.

Pravdou je, že terapie longevity dnes využívajú hlavne bohatí jednotlivci, nechávajú si aplikovať krvné transfúzie, infúzie NAD+, podstupujú anti-aging terapie a génové terapie a navštevujú Švajčiarsko, ktoré je mekka luxusných longevity kliník vďaka tradícii, diskrétnosti a špičkovej medicíne, kde týždenné procedúry stoja desiatky tisíc eur. Ale podobne, ako to bolo napríklad s laserovou operáciou očí alebo mnohými technológiami, ktoré začínali ako exkluzívne, aj tieto terapie časom zrejme zlacnia a rozšíria sa.

Čo môžeme urobiť už teraz a za oveľa menej peňazí?

Longevity nie je len pre elity, preto nemusíme byť miliardári. S prístupom k najnovšej génovej terapii, stačí urobiť niekoľko krokov. A začneme tým najzákladnejším – životným štýlom, ktorý má obrovský vplyv na dĺžku a kvalitu života.

Tak napríklad strava – základom cesty k dlhovekosti je tzv. nutričná striedmosť. Obľúbené sú „blue zones“ spôsoby stravovania, inšpirované práve oblasťami modrých zón s najvyšším výskytom storočných ľudí. V Európe je to Sardínia a ostrov Ikaria, vo svete potom napríklad Okinawa v Japonsku alebo Nicoya v Kostarike. Aký je miestny jedálniček? Minimum priemyselne spracovaných potravín, veľa rastlinnej stravy – ovocie, zelenina, strukoviny, ryby, olivový olej, celozrnné výrobky. Na gréckej Ikarii je to tiež malé množstvo červeného vína a takmer stovka druhov bylín, ktoré miestni obyvatelia konzumujú v šalátoch alebo si z nich pripravujú čaje.

Druhou účinnou metódou, ktorá úzko súvisí so stravou, je prerušovaný pôst (intermittent fasting). Napríklad režim 16:8, teda 16 hodín pôstu a 8 hodín vyhradených na jedlo, podporuje prirodzený proces, keď telo „upratuje“ poškodené bunky.

Návrat späť k prírode. So smart telefónom v ruke to však nepôjde

Ďalším zásadným stavebným kameňom na ceste k dlhovekosti je pohyb. Kto si myslí, že ľudia v modrých zónach behajú maratóny alebo lámu rekordy vo fitnescentrách, je na omyle. Stačí úplne prirodzený, ale pravidelný pohyb – veľa chodiť, plávať, dobrý je aj tanec, otužovanie a saunovanie, ale hlavne fyzická práca – na záhrade, štiepanie dreva, domáce upratovanie. Také žitie „po starom“ bez vysedávania pri televízii, počítači alebo s mobilným telefónom v ruke.

Posledným kúskom do skladačky je spánok a stres. Dlhodobý stres a nedostatok kvalitného spánku totiž prispievajú k starnutiu viac, než si pripúšťame. Na zníženie stresu a úzkosti je možné využiť techniku mindfulness, teda sústredené vnímanie toho, čo sa práve deje, bez hodnotenia a akéhokoľvek rozptýlenia myšlienkami. Kvalitnému a hlbokému spánku zase pomáhajú rôzne adaptogény, napríklad ašvaganda, bylina hojne využívaná v ájurvéde, ktorá navodzuje hlbší a kvalitnejší spánok a má „darovať“ tie najkrajšie sny. Vôbec základom dlhovekosti je pravidelný odpočinok, vhodný je napríklad aj taký odpoludňajší „šlofík“, maximálne do 30 minút. 10 až 20 minút je ideálny rozsah pre rýchle obnovenie energie a zlepšenie koncentrácie bez pocitu omámenia po prebudení.

A viete, čo spája všetky miesta, kde sa ľudia dožívajú najvyššieho veku? Sociálna súdržnosť komunít, z ktorých pramení väčšia spokojnosť, menší stres a výrazne pozitívne emócie. A v neposlednom rade sú to silné rodinné väzby, ktoré sa dnes v našich zemepisných šírkach rozvoľňujú viac ako predtým. Pritom stále platí, že sú dôležité a poskytujú členom rodiny oporu a stabilitu.

Dlhovekosť nie je cieľ, ale cesta – disciplína, ktorá spája staré múdrosti s novou vedou. Poprední longevity experti tvrdia, že prvý človek, ktorý sa dožije 150 rokov, už možno žije a nemusí to byť vedec, ale môže to byť niekto, kto už dnes začal meniť svoje návyky. A dobrá správa? Každý z nás môže začať hneď a venovať sa samotnému životu, zatiaľ čo životné a úrazové poistenie MetLife vám kryje chrbát. Teraz aj v budúcnosti, pretože „Čo keby“…