Babička, rozprávaj, deduško, vyrob mi... Aké bolo spolužitie starých rodičov s vnúčatami kedysi a dnes?

„Babka, môžem ísť do skleníka po uhorku?“ Pýta sa takmer päťročná Ema a hrnie sa do záhrady, zatiaľ čo sa babka usmieva a ukazuje jej rastlinku v kvetináči s niekoľkými lístkami. „Veď si len pred tromi týždňami zasadila semienka,“ povie jej a vysvetľuje, že teraz len presadí sadenice do skleníka, potom ich musí polievať, aby ešte viac vyrástli, zosilneli a zakvitli a že ešte ďalších pár týždňov potrvá, kým na nich začnú rásť uhorky, ktoré si potom môže odtrhnúť.

Kedysi bolo bežné, že babky a dedkovia žili s deťmi a vnúčatami v spoločnej domácnosti alebo tesnej blízkosti, prirodzene pomáhali s každodenným chodom domácnosti, s vnúčatami spoločne varili, hrali sa, pracovali na záhrade alebo len žili obyčajnou dennou prítomnosťou. Takže aj malé deti vedeli, že cesta zeleniny zo skleníka a zo záhradky na tanier nie je rovnako rýchla ako tá z regálu v obchode.

Prirodzený babysitting x organizované stráženie?

Keď si spomeniete na vlastné detstvo, možno sa vám vybaví, že ste bežne trávili celé dni - počas prázdnin aj týždne - u babky a dedka a pre všetkých to bol taký prirodzený „babysitting“. Bolo menej technológií, ale zato viac spoločne stráveného času bez televízie a ďalších „obrazoviek“.

Aké sú dnešné vzťahy medzi starými rodičmi a vnúčatami? Jednoznačne menej spontánne a oveľa viac organizované, plánujú sa konkrétne návštevy pri príležitosti osláv, „stráženie“ na víkend, menej už spoločné výlety a pobyty počas prázdnin. Tým všetkým sa prelína veľký nedostatok spoločne stráveného času, ktorý je potrebný na vytvorenie pekného vzťahu.

Digitálne vzťahy nenahradia spoločné zážitky

Pravidelné kontakty, ak vôbec sú, sa dnes odohrávajú hlavne na diaľku – najčastejšie telefonicky alebo cez video hovory, ktoré síce môžu nahradiť fyzickú blízkosť, spoločné zážitky však len ťažko. Niektorí starí rodičia nie sú ani fanúšikmi moderných technológií, ale aby sme boli spravodliví, aj na ich strane sú určité prekážky – dnešní starí rodičia bývajú často ešte pracovne plne aktívni, konečne tiež cestujú, športujú, majú svoje partie priateľov, s ktorými trávia čas. Na druhej strane je pre niektorých obdobie po odchode do dôchodku naozaj novou kapitolou života, a keď sa do nej zapoja aj vnúčatá, môže to byť kapitola radostná a zmysluplná. Na jednej veci sa všetci zainteresovaní (starí rodičia a vnúčatá) väčšinou zhodnú, a to že medzigeneračné vzťahy sú fajn a nesmierne obohacujúce pre obe strany. Starí rodičia môžu odovzdať svoje životné príbehy, skúsenosti a povedzme aj nastaviť určité hodnoty. Deti zase u babičky a dedka môžu nájsť pocit bezpečia, výnimočnosti a bezhraničnej lásky.

Aké ste mali vzťahy so svojimi starými rodičmi?

Tiež ste v detstve trávili hodiny s dedkom pri vode na rybách, chodili ste do lesa na huby, učil vás jazdiť na babete alebo riadiť traktor? A babička vytiahla vzácnu starú kuchárku, aby našla ručne písaný rodinný recept na výborné koláčiky alebo inú dobrotu? A bola trpezlivým svedkom vašich prvých pokusov s pletacími ihlicami, keď vám každú chvíľu „utekalo“ očko?

Že babety a pletené svetre sa už „nenosia“? Možno, ale niektoré aktivity starých rodičov sa skvele hodia na zdieľanie a vybudovanie pekného vzťahu s vnúčatami aj dnes.

&Čo môžu spoločne robiť, aby ich to bavilo? Rada nie je jednoznačná, väčšinou je potrebné spoločných vecí vyskúšať viac a z tých najlepších urobiť pravidelné rituály – napríklad v utorok čaj s bábovkou a fotografiami, každý piatok popoludňajší kurz varenia alebo víkendová dielnička.

Naša rodinná kuchárka

Tradičnou činnosťou je varenie a pečenie. Prečo? Babkina kuchyňa je vo väčšine rodín najlepšia, takže objavovanie starých rodinných receptov, napríklad na pečenie vianočného pečiva, môže byť úžasným dobrodružstvom. Už malé dievčatká môžu vykrajovaním trénovať jemnú motoriku, a keď si tie staršie vyfotia recept do mobilu, nevedomky sa stanú pokračovateľkami tradície rodinných receptov. Pri pečení môžu spoločne prebrať aj všetky svoje radosti a trápenia a následne si užiť pochvalu ostatných členov rodiny, ako sa im to podarilo!

Záhradníčenie učí trpezlivosti

Pestovanie kvetín, zeleniny a byliniek je perfektne stráveným spoločným časom a zo strany vnúčat to je aj cenná pomoc starým rodičom, ktorí už niektoré práce robiť nemôžu. Aj keď primárne o fyzickú pomoc nejde, oveľa viac ocenia detskú prítomnosť, ktorá konečne naruší ich samotu. Projekt „moja prvá záhradka“ a starostlivosť o ňu nie je len pre radosť z domáceho ovocia a zeleniny, ale aj učením sa trpezlivosti, porozumeniu prírode a k pohybu na čerstvom vzduchu.

Na spoločné výlety sa nezabúda

To isté platí o spoločných prechádzkach a výletoch. Kam dnes vyrazíme? Niekam na hrad, do ZOO, na výstavu psov, alebo si urobíme piknik u nás v parku? A pôjdeme pešo, zvezieme sa vlakom a požičiame si bicykle alebo loďky? Plánovanie spoločných výletov alebo výletov po pamiatkach je nielen úžasnou praktickou hodinou geografie s objavovaním zaujímavých miest, ale aj tréningom možných kompromisov a prispôsobenia, teda vlastností, ktoré sa v dospelom živote určite nestratia, čo vie generácia starých rodičov po mnohoročných partnerstvách najlepšie. 😊

Ručné práce (ne)upadli do zabudnutia?

Pletenie, háčkovanie, vyšívanie, ručné práce, ktoré predstavujú nielen relax pre naše babičky, ale pre vnučky aj originalitu a udržateľnú alternatívu k priemyselne vyrábanému textilu. Preto zažívajú svoju renesanciu. A staré mamy sa zrazu cítia veľmi užitočné, keď svoje umenie z rodinných škôl môžu odovzdať ďalej. Napríklad výmenou za domácu IT lekciu, aby si nabudúce dokázali samy nájsť v počítači popis na háčkovanú kabelku. Na výslnie sa tiež dostáva práca s drevom. Úžitkové predmety, ktoré vzniknú, sú oceňované pre svoju jedinečnosť. Napríklad vtáčia búdka, ktorú dedko vyrobil so svojím vnukom. Návod na ňu spolu natočili na video a uložili na Youtube pre ostatných malých aj veľkých domácich kutilov. A takto spolu vyrábajú a natáčajú už niekoľko mesiacov...

Poďte sa hrať a čítať!

Babky a dedkovia vždy majú viac času než rodičia, takže sa ľahšie dajú prehovoriť k stolným hrám, skladaniu obrázkov z puzzle, a to aj na počítači. Vždy je to zábava, ale mimovoľne hráči rozvíjajú aj strategické myslenie, tímovú spoluprácu... Dedko a vnúčik sú jednoducho parťáci! Babky zase väčšinou nezatvárajú knižku hneď po jednej stránke so slovami – už spi! a trpezlivo predčítajú, alebo tie skúsenejšie zháňajú audioknihy s rozprávkami, ktoré samy mali rady.

S čím môžu babke a dedkovi pomôcť vnúčatá?

Napríklad tým, že ich prepoja s digitálnym svetom a technológiami. Zahrajú sa na dobrú pani učiteľku alebo pokojného pána učiteľa a budú musieť to, čo denne používajú úplne prirodzene a hlavne automaticky, babke a dedkovi opakovať a ukázať nie raz, ale niekoľkokrát, mnohokrát... Ale rovnako ako u detí, aj u seniorov platí, že opakovanie je matkou múdrosti, aj v IT. Pre starých rodičov budú vnúčatá priamo malými géniami, keď im pomôžu nastaviť mobil, naučia ich pracovať s počítačom, orientovať sa na internete, urobiť platbu cez QR kód, používať aplikácie na video komunikáciu alebo vyhľadať bývalého spolužiaka na Facebooku.

Zbierajte dáta pre rodokmene

Aj vás bavilo prezerať si staré albumy a nechať si od babky a dedka rozprávať rodinné historky a na fotkách si ukazovať, kto bol kto? Dnes sa tomu hovorí spomienkový projekt a o to viac nás mnohých mrzí, že sme sa vtedy viac nepýtali, nezaujímali sa o podrobnosti, nezapisovali si, pretože dnes už nám to nikto z nich nepovie. Preto, či ste deti alebo vnúčatá, nepremeškajte príležitosť vídať sa, spoločne tráviť čas, rozprávať sa, nasať staré príbehy, múdrosti a možno aj nejakú radu do života. Okrem iného, že na životné nástrahy, náhle zdravotné komplikácie, nečakané zvraty a ďalšie „Čo keby“, je životné alebo úrazové poistenie.

Nájsť „mosty“ medzi generáciami nie je jednoduché, ale ani nemožné. Skúste ich hľadať, veď vzťah vašich detí s vašimi rodičmi je jedinečný. Nedá sa ho „poistiť“ a ani žiadna aplikácia ho nenahradí.