Čo by ti dnes urobilo radosť? 9 tipov na Svetový deň láskavosti

Telefonát po dlhom čase, úprimné poďakovanie alebo pomoc s nákupom. Láskavosť má mnoho podôb a priestor pre ňu nájdeme aj v bežnom dni. Svetový deň láskavosti, ktorý pripadá na 13. november, je príležitosťou niekomu urobiť radosť. Prinášame nápady pre dospelých aj deti a jednoduchú otázku, ktorá nám pomôže zistiť, čo druhý ocení.

Láskavosť môže znamenať aj trpezlivosť s človekom, ktorý nestíha, alebo ochotu venovať niekomu chvíľu svojho času. Často stačí pár minút a všímavosť k tomu, čo sa okolo nás deje. Obzvlášť ju oceníme v náročných dňoch, keď niekto rieši zložitú životnú situáciu, bojí sa o zdravie svoje či svojich blízkych alebo je jednoducho unavený. Vtedy môžeme ponúknuť čas na rozhovor a ochotu počúvať a nechať druhého rozhodnúť, či pomoc práve potrebuje. Svetový deň láskavosti je dobrou príležitosťou urobiť prvý krok: zavolať niekomu, na koho myslíme, alebo poďakovať za niečo, čo sme doteraz brali ako samozrejmosť.

Otázka, ktorá pomôže urobiť radosť

Každého poteší niečo iné: niekoho pomoc s nákupom, iného chvíle pokoja a šálka čaju, ďalšieho spoločná prechádzka. Môžeme vychádzať z toho, čo o druhom vieme, alebo sa ho jednoducho opýtať.

Otázky „Čo by ti teraz pomohlo?“ alebo „Čo by ti dnes urobilo radosť?“ dávajú druhému priestor povedať, čo potrebuje alebo čo by ho potešilo. Odpoveď nás možno privedie na úplne iný nápad. A niekedy zistíme, že najviac ocení náš záujem a spoločný čas.

Ako sa láskavosť oslavuje vo svete

Svetový deň láskavosti sa oslavuje rôznymi spôsobmi. V Singapure pri jeho prvých oslavách v roku 2009 rozdali 45 000 žltých kvetín. Medzi ďalšie príklady patrí kanadský Koncert láskavosti alebo spoločné tanečné akcie, takzvané flash moby, do ktorých sa zapojili ľudia z desiatok miest.

Inšpiráciou aj pre bežný deň je projekt Smile Cards, ktorý vznikol v USA v roku 2003. Po drobnom láskavom skutku ľudia zanechajú kartičku, ktorá príjemcu povzbudí, aby opäť urobil niečo pekné pre niekoho ďalšieho. Podobne funguje The Kindness Relay, do ktorého sa zapájajú ľudia napríklad vo Veľkej Británii: kartičku odovzdajú ako poďakovanie niekomu, kto im spríjemnil deň, a jej príjemca ju môže poslať ďalej. Inde sa organizujú verejné akcie, pri ktorých ľudia ponúkajú objatie tým, ktorí oň stoja.

Vlastnú kartičku s poďakovaním si môžeme vyrobiť aj doma a nechať ju niekomu na stole alebo dieťaťu v peračníku. Stačí vlastnými slovami napísať, za čo ďakujeme alebo na aký spoločný zážitok radi spomíname.

Malé nápady, ako niekomu spríjemniť deň

Láskavosť sa môže stať každodenným zvykom doma, v práci aj medzi susedmi. Dobrý pocit pritom môže mať aj ten, kto pomáha: keď niekomu venujeme čas alebo poďakujeme, je to príjemná chvíľa pre oboch. Niekedy sa z krátkeho telefonátu stane rozhovor, na ktorý sme si dlho nemohli nájsť čas.

Vyberme si nápad, ktorý nám sedí a mohol by potešiť niekoho v našom okolí.

1. Ozvime sa niekomu, na koho myslíme. Krátka správa alebo telefonát môžu potešiť viac, ako čakáme.2. Poďakujme za niečo konkrétne. Povedzme alebo napíšme kolegovi, partnerovi, učiteľovi či bývalej šéfke, čo pre nás ich pomoc znamenala – aj po rokoch.
2. Ponúknime pomoc. Napríklad s nákupom, vyzdvihnutím detí alebo úlohou, ktorá druhému prerastá cez hlavu. Poteší aj sused, ktorému cestou z obchodu prinesieme nákup.
3. Venujme niekomu plnú pozornosť. Odložme telefón a dajme mu čas povedať, čo má na srdci.
4. Prinesme na spoločné stretnutie drobnosť na zahryznutie. Napríklad niečo, čo sme sami upiekli.
5. Pozvime nového kolegu na kávu alebo obed. Pomôžme mu spoznať ostatných aj mimo pracovných stretnutí.
6. Pusťme niekoho pred seba v rade alebo pridržme dvere. Poďakujme pokladníčke či vodičovi a venujme im pri tom pozornosť.
7. Objímme niekoho blízkeho, kto má objatie rád. Aj tak sa dá bez slov prejaviť náklonnosť.
8. Buďme láskaví aj k sebe. Vyrazme na prechádzku bez telefónu a nevyčítajme si, čo sme dnes nestihli.

Ako s deťmi hovoriť o láskavosti

Začať môžeme tým, čo deti vidia doma. Občas stačí vysvetliť, čo práve robíme: „Zavolala som babke, pretože som na ňu myslela.“ Na konkrétnom príklade z bežného dňa sa o láskavosti hovorí ľahšie.

Deti môžeme povzbudiť, aby si všímali druhých, ponúkali pomoc alebo prizvali niekoho do hry. Patrí k tomu aj rešpekt k vlastným pocitom: byť láskavý a vedieť povedať nie sa navzájom nevylučuje. Vyskúšať môžeme napríklad tieto nápady:

• Opýtajme sa pri večeri: „Čo pekné pre teba dnes niekto urobil?“ alebo „Komu si dnes pomohol?“ Nechajme dieťa rozprávať, ak chce.
• Hrajme sa na láskavých detektívov. Všímajme si s deťmi drobné prejavy láskavosti doma, v škole alebo v električke a večer sa o nich rozprávajme.
• Vyrobme vlastné karty láskavosti. Deti na ne môžu nakresliť obrázok a napísať pár slov. Samy si vyberú, komu ich dajú.
• Nacvičme si, čo povedať: „Chceš sa hrať s nami?“ alebo „Môžem ti pomôcť?“ Konkrétna veta môže dieťaťu uľahčiť prvý krok.
• Skúsme sa pozrieť na situáciu očami druhého: „Čo by ti pomohlo, keby sa to stalo tebe?“ A pripomeňme si, že druhý môže potrebovať niečo iné.
• Pomenujme konkrétny skutok: „Všimla som si, že si nechal sestru ísť prvú. To bolo od teba pekné.“ Dieťa tak vie, čo sme si všimli.
• Hovorme aj o tom, že byť láskavý nie je vždy jednoduché. Keď sme nahnevaní alebo unavení, ide to ťažšie. Je v poriadku to priznať.
• Dajme deťom priestor vybrať si vlastný spôsob, ako niekomu urobiť radosť. Niektoré rady nakreslia obrázok, iné ponúknu pomoc alebo pozvú kamaráta do hry. Ukážme im možnosti a nechajme prvý krok na nich.

Nemusí to byť nič veľké. Vyberme si jednu drobnosť, ktorá je nám prirodzená, a niekoho, koho tým potešíme. Večer si vybavme jeden prejav láskavosti, ktorý sme ten deň zažili alebo ponúkli, a rovnakú ohľaduplnosť doprajme aj sebe. A ak nám to urobí radosť, nemusíme čakať na ďalší 13. november. Nehľadajme vždy dôvod. Stačí len tak.